Pred 100 rokmi sa narodil Albert Marenčin, významná kultúrna osobnosť
26.07.2022
Vranov nad Topľou
Bystré/Bratislava
26. júla (TASR) – Slovenský dramaturg, scenárista, prekladateľ, básnik,
prozaik, surrealista, pedagóg a výtvarník Albert Marenčin sa zaradil
medzi významné osobnosti slovenskej kultúry. S jeho menom sa v
kinematografii spája viacero hodnotných diel filmovej histórie.
Od narodenia Alberta Marenčina uplynie v utorok 26. júla 100 rokov.
Narodil sa 26. júla 1922 v Bystrom nad Topľou (dnes Bystré) na východe
Slovenska. Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave
študoval v rokoch 1940–1944 slovenčinu a francúzštinu a následne sa
zapojil do Slovenského národného povstania (SNP).
Od roku 1945 sa vzdelával na parížskej Sorbonne a o rok neskôr súbežne
študoval aj na filmovej škole IDHEC v metropole Francúzska. Školy
absolvoval koncom 40. rokov minulého storočia.
Pracoval ako redaktor Spravodajskej agentúry Slovenska, zahraničný
spravodajca denníka Národná obroda, hlásateľ a redaktor československého
vysielania Francúzskeho rozhlasu v Paríži a istý čas pôsobil aj vo
francúzskom týždenníku Parallele. Na sklonku roka 1948 bol zamestnancom
československej vládnej delegácie na Valnom zhromaždení Organizácie
spojených národov (OSN).
Vyše dvadsať rokov (1949–1972) pôsobil Albert Marenčin ako scenárista aj
dramaturg Československého štátneho filmu v Bratislave. V 60. rokoch
bol vedúcim I. tvorivej skupiny v Štúdiu hraných filmov na Kolibe. Aj
vďaka nemu mohli vzniknúť najprogresívnejšie diela vtedajšej filmovej
tvorby.
Spolupracoval s významnými tvorcami svojej generácie ako napríklad so
Stanislavom Barabášom, Štefanom Uhrom, Petrom Solanom, Eduardom
Grečnerom, Martinom Hollým či Leopoldom Laholom, ako aj s režisérmi
mladšej filmárskej generácie Jurajom Jakubiskom, Elom Havettom či
Dušanom Hanákom.
Tvorivo sa spolupodieľal na vzniku významných filmov Pieseň o sivom
holubovi (1961) či snímke Slnko v sieti (1962), ktorá je považovaná za
začiatok československej novej vlny. Ďalej možno spomenúť filmové diela
ako napríklad Panna zázračnica (1966), Sladký čas Kalimagdory, Zbehovia a
pútnici (oba 1968), Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) a vďaka
Marenčinovi vznikli aj československé zahraničné koprodukcie s
Francúzskom ako Muž, ktorý luže (1968) a Eden a potom... (1970), pod
ktoré sa režisérsky podpísal Alain Robbe-Grillet, jeden zo zakladateľov
takzvaného nového románu.
Slovenský dramaturg a scenárista Albert Marenčin písal tiež básne,
eseje, prekladal z francúzštiny a kreslil surrealistické koláže. Od roku
1963 pedagogicky pôsobil na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v
Bratislave a o dva roky neskôr sa stal členom Patafyzického kolégia v
Paríži. V roku 1971 vstúpil do československej surrealistickej skupiny
na čele s Vratislavom Effenbergerom.
Kvôli politickým postojom a svojej umeleckej tvorbe musel v roku 1972
odísť zo zamestnania a dostal zákaz publikovať. Až do roku 1987 pracoval
Albert Marenčin v Slovenskej národnej galérii (SNG). Ako pedagóg sa na
Filmovú a televíznu fakultu VŠMU vrátil v 90. rokoch.
V roku 1993 získal francúzsky Rytiersky rad za umenie a literatúru. Do
jeho rúk putovalo aj štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy (2002) a
Slovenská filmová a televízna akadémia mu v roku 2010 udelila cenu
Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej kinematografii.
Albert Marenčin, významná osobnosť slovenskej kultúry, zomrel 9. marca 2019 v Bratislave vo veku 96 rokov.